Prvé fotky o tejto zaujímavej prírodnej atrakcii som videla minulý rok (2010) v období zimy, keď sme chodili po horách a ja som s nadšením vyhľadávala ľadopády, cencúľe a rôzne zamrznuté útvary, ktoré vytvorila pani zima. Čas, kedy je ľadovú nádheru možné vidieť je veľmi krátky. Stačí, aby sa trošku oteplilo a je ponej . Veľmi ma lákala práve táto skala. Myslela som si, že sa nachádza v Slovenskom raji. Odložila som si fotky a tešila sa na nasledujúcu zimu (2011).

Začiatkom januára poriadne prituhlo. Plánovali sme návštevu Slovenského raja.  Bola som plná očakávania, čo ukáže Šikľavá skala. V jedmom som sa ale mýlila. Ona  nieje v Slovenskom raji, ale kúsok za dedinkou Matejovce nad Hornádom. Keď som k nej prišla, ostala som v nemom úžase ... je to nádhera.

Prešla som veľa ľadopádov, rokliny so zamrznutými potokmi, s nádherou, ktorú vytvorila pani zima v prírode, no Šikľavej skale sa nič nevyrovná. Pre mňa je neodolateľná. Niekoľko krát počas zimy som bola pri nej, zakaždým ukázala inak svoju krásu. Pri oteplení sa časť mohutných cencúľov zrútila, ale pri mrazoch narástli nové. Malé, veľké a opäť nádherné.

Prichádza jar, zima si už s ňou ruky podáva, ľadopády sa topia a ostanú po nich len krásne spomienky. Na Šikľavku nezabudnem ani v lete. Pôjdem sa pozrieť, ako odpočíva a pripravuje sa na nasledujúcu zimu opäť ukázať, čo dokáže.